Diviaky nad Nitricou
História
Historici sa domnievajú, že na území dnešných Diviak nad Nitricou, pôsobili zoborskí benediktíni už v 11.storočí a tento kraj bol kresťanským už za Veľkej Moravy. V kolíske rodu Diviackych v Diviakoch nad Nitricou už počas včasnofeudálneho obdobia bol starobylí kostol zasvätený Všetkým svätým, pri ktorom bola fara. Kostol bol súkromnou panskou kaplicou rodu Diviackovcov, opatrenou v západnej časti emporou a mal okrem toho azda i cieľ farský. Neskôr slúžil kostol celej doline, ale v rokoch 1246 a 1275 pri majetkovej deľbe pripadol Diviackovcom a odvtedy slúžil potrebám osadníkom na pravom brehu rieky Nitrica. V roku 1696 sa začali vo farnosti viesť matriky, ktoré boli neskôr odvezené do štátneho archívu. Rok 1776 bol významným medzníkom, pretože v rámci reforiem panovníčky Márie Terézie bola táto farnosť pričlenená do nitrianskeho biskupstva. V rokoch 1963 – 1965 sa konal II. vatikánsky koncil, ktorý zabezpečil slúženie omší v slovenskom jazyku a taktiež používať nový oltár tvárou k ľudu.
Kostol po výmene strešnej krytiny
Pôvodný vstup do kostola
Pôvodný vchod bol z južnej strany, ale ten zamurovali, keď spravili nový vchod do kostola zo západnej strany, o čom hovorí letopočet nad vchodom z roku 1774. Keď 29.júna 1783 udrel do veže blesk, vznikol požiar, pri ktorom zhorela strecha veže i kostola. Strecha kostola bola v roku 1822 nanovo pokrytá šindlom. 1.júna 1826 udrel blesk do severnej veže a značne ju poškodil. Opraviť ju dal kardinál Alexander Rudnay, ostrihomský arcibiskup. Od roku 2019 do roku 2022 prebiehala výmena dreveného šindľa na kostole.
Poloha a pôvod
Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v obci Diviaky nad Nitricou je najstaršou zachovalou sakrálnou stavbou na Hornej Nitre. Je to románsky dvojvežový jednoloďový kostol bazilikánského typu. Kostol je postavený na malom kopčeku v strede obce, oproti ceste, ktorá vedie stredom obce. Takto mal byť kostol chránený pred požiarmi, ktoré by vznikli v jeho blízkosti. Kostol napriek tomuto opatreniu viackrát vyhorel, čo dosvedčujú pozostatky na jeho múroch. Kostol v Diviakoch sa spomína už v roku 1232.Predpokladá sa, že jeho pôvod by sme mali hľadať už v 12. storočí, ale pravdepodobne je starší.
Architektúra
Pri výskume kostola je zaujímavá technológia stavebného materiálu. Múry lode a veže sú totiž zo sivého andezitového tufu a zamurovaný románsky portál je zo svetlého travertínu. V okolí sa andezitový tuf ani travertín nenachádza, preto sem stavebný materiál dovážali z doliny Nitry, z okolia Hradca a Cígľa. Kostol je jednoloďová stavba s polkruhovou a značne širokou apsidou, na západnej strane s tzv. pánskou emporou a dvojvežovým priečelím. Baroková sakristia prilieha k severnej strane apsidy. Pred románskym priečelím je baroková predsieň pristavaná v 18.stor. Románska stavba je murovaná z presných tufových kamenných kvádrov veľkosti asi 30 x 40 cm, preto neboli ovakované. Pôvodné románske klenby sa zachovali iba v priestore medzi vežami a na ich poschodiach. Presbytérium i loď sú zaklenuté barokovými krížovými hrebienkovými klenbami so šťukovým ornamentom. Kostol mal pôvodne rovnú povalu. O tom kedy dostala loď kostola klenbu, nie je záznam. Taktiež nie je záznam o tom, kedy boli postavené oporné stĺpy, ktorými poistili vonkajšie múry kostola. Predpokladá sa, že to bolo v období baroka. Oporných stĺpov je dvanásť. Podľa nezvyklých rozmerov apsidy dalo by sa pochybovať, že apsis a s ňou i pozdĺžna loď – tak ako sa zachovali, sú pôvodné . Pri pozornejšom skúmaní, ktoré bolo umožnené dôkladnou opravou kostola roku 1936, sa však ukázalo, že apsis má sokľu zostavenú z hladko obrobených kvádrov, ktoré nasvedčujú, že je románskeho pôvodu. Na južnej strane lode je románsky portál. Na severnej strane apsidy je gotické pastofórium a goticky portál vedúci do sakristie. Ďalej na severnej strane lode je neskoro gotický portál vedúci do barokovej prístavby. Na západnej strane je dvojvežové priečelie s trojicou románskych okien. Na vežiach sú jednoduché a združené románske okná. Barokové klenby v lodi, spočívajúce na zvláštnych pilieroch, i dodatočné piliere na bočných fasádach nasvedčujú, že aj obvodové múry sú románske. Pri oprave v roku 1936 sa na oboch priečeliach lode našla trojica románskych, polkruhovo uzavretých okien a uprostred južnej fasády i prostý polkruhový portál. Na priečelí kostola pod severnou vežou je umiestnená pamätná tabuľa na pamiatku padlým v prvej svetovej vojne. Pamätná tabuľa je označená štátnym znakom. Pod touto tabuľou je malá tabuľka, ktorá označuje kostol ako kultúrnu pamiatku.
Veže
Západné priečelie je čiastočne zastavané barokovou predsieňou a schodišťom, ktoré zakrýva strecha až po okná prvého poschodia veží. Priestory v prízemí veží v medzivežovom poli sú zaklenuté románskymi krížovými klenbami bez rebier, steny v severnom podveží sú zošikmené novšími prístavkami a do južnej veže bolo v barokovej dobe vložené murované schodište, ktorým sa vystupovalo na novú kruchtu. Prvé poschodie: Stredné pole krížovo klenuté bez rebier bolo do podvežových priestorov otvorené polkruhovými pásmi, ktoré sú dnes zrušené. V priečelí je osvetlené románskym štíhlym okienkom. Toto pole je proti lodi uzavreté plným múrom, v ktorom bol portálik, vedúci na emporu v lodi. Južná veža na prvom poschodí nie je zaklenutá a má zo západnej a južnej strany románske okná. Severná veža má na prvom poschodí valenú klenbu rovnobežnú s osou kostola. V hlavnom priečelí nemá okno. Jej priestor osvetľuje malé románske okienko na východnej strane a na severe trojlistové okno, ktorého tvar má už znaky ranej gotiky. Táto kružba datuje vznik kostola do čias po tatárskom vpáde. Tretie poschodie má veľmi nerovnaké okná. Okrem jednoduchých strieľňových okien v severnej veži sú tu podvojné okná južnej veže zaklenuté do stredného stĺpika. Tieto hlavice nemajú nábežníkov, ich hlavice sú kužeľové s profilovanou krycou doskou a bohato členenými pätkami. Štvrté poschodia veží sú tesne pod krovom zaklenuté pôvodnou krížovou klenbou bez rebier a mali podvojné i potrojné okná na severnej strane veže. Výzdoba stĺpikov týchto okien je rovnako bohatá ako na treťom poschodí.
Kostolné veže
Zvony a rapkáč
Zvon nazývaný ,,panenský“ je ozdobený ornamentom, podobne ako ,,veľký“. Hore je nápis zhotoviteľa. V strede je na ňom reliéf Božského Srdca Ježišovho s roztiahnutými rukami, zobrazeného po pás. Pod ním je nápis ,,OCHRANA PÁNA NECH JE SNAMA!“. Štvrtý zvon nazývaný ,,cingáčik“ je hore ozdobený ľaliovým vencom. Pod ním je nápis zhotoviteľa R. Manoušek a spol. Brno, ktorý zhotovil aj predchádzajúce dva zvony. Na zvone je nápis ,,MLADENCI A PANNI HLAS MOJ SA OZIVA NECH V SRDCIACH ČISTOTNÝCH LALIA OŽÍVA“ V severnej veži je umiestnený veľký rapkáč, ktorý sa používa od Zeleného štvrtka do Bielej soboty. Je veľmi starý, ale kedy a kto ho zhotovil, nie je známe.
Interiér kostola
Murovaný chór bol postavený v roku 1779. Predtým bol len malý drevený chór. Pod drevenými stĺpmi boli zvláštne základy, také ako mlynské kamene, ktoré sú teraz zasypané pod dlažbou. Pod chórom sa nachádzajú dva pomníky. Jeden je na severnej strane kostola a je z roku 1571.Patrí rodine Ujfalussy a má latinský názov, ktorého slovenský text znie: ,,V tomto pomníku leží slávna rodina Ujfalussy, ctihodný Ján a syn mladší Imrich Ujfalussy z lásky Gregor ku bratovi svojmu milovanému zhotoviť dal v roku Pána 1571.“ V roku 1997 boli do múra kostola uložené pozostatky (urna s popolom) Ištvána Ujfalussy, ktorý žil v rokoch 1924 – 1996 a zomrel v Port Elizabeth v Južnej Afrike. Na mramorovej doske, ktorá zakrýva miesto uloženia je nápis v angličtine ,,UJFALUSSY ISTVÁN,1924 – 1996 PORT ELIZABETH SOUTH AFRICA GRANT ALL PERSONS THEIR DIGNITY“, čo v preklade znamená: Ujfalussy Ištván, 1924 – 1996, Port Elizabeth v južnej Afrike zaručuje všetkým osobám ich dôstojnosť.
Druhý pomník patrí rodine Besnákovej a má latinský nápis, ktorého slovenský text znie: ,,Toto dielo vyhotoviť sa postaral osvietený pán František Besnák z Besnákovej Vsi, s družkou života Máriou Turanskou z Turian, na večnú pamiatku svoju a svojich roku Pána 1674 požehnaný.“ V zemi pod chórom, tak z jednej, ako aj z druhej strany, sú pochovaní, mŕtvi až v hĺbke troch metrov, sú zasypaní pieskom. Toto sa zistilo v roku 1950, keď praskla klenba chóru pri bohoslužbách na južnej strane. Celý chór bolo treba podoprieť veľkými trámami, vybrať všetku zeminu a urobiť nový základ pod nosný pilier v hĺbke troch metrov. Ešte aj v hĺbke troch metrov sa nachádzali kosti a pozostatky mŕtvych. Objavil sa aj pramienok vody a našla sa kostra asi dvojmetrového človeka. Boli tu aj truhly s pozostatkami pochovaných. Všetko bolo vrátené do zeme, tak pozostatky ako aj piesok. Na chóre sa nachádzal orgán, ktorý sa datoval do roku 1676. V roku 1927 bol zakúpený nový orgán z výnosov zbierky farníkov pracujúcich v Amerike. K výmene tohto orgánu došlo v októbri 1996. V kostole sa nachádza neskororenesančná kamenná krstiteľnica z roku 1638. Oblá kupa stojí na balustrovej nohe. Daroval ju niektorý z Ujfalussyovcov, lebo je na nej znak SW. V kostole sú dvoje neskoro gotické dvere z 15.stor.,drevené, okované železom. Jedny sú v severnom vchode. Kovanie majú vo forme ľalií. O niečo novšie sú v sedlovom portáli s pôvodným kovaním z vegetatívnymi motívmi a vedú do sakristie. Vchodové dvere zhotovil Ján Baranovič a okovanie dodal Vojtech Mikulík v tridsiatych rokoch nášho storočia. Zachovali sa aj dva neskoro barokové svietniky, polychrómová rezba z druhej polovice 18.stor. V kanonickej vyzitácii z roku 1831 sa uvádza, že kostol mal dlažbu zo štvorcových kameňov a všetky dvere a okná boli v dobrom stave. V roku 1805 bola pre kostol vyhotovená nová drevená kazateľnica bielej farby. Zhotoviť ju dal Jozef Divéky. Na kazateľnicu sa kedysi vychádzalo so sakristie. Ten otvor je tam aj teraz, ale je zamurovaný. V kostole boli vtedy dva oltáre. Hlavný, zasvätený Všetkým svätým a malý po pravej strane pri stene – zasvätený sv. Františkovi Xaverskému. Kedysi tu bol oltár aj na ľavej strane lode, zasvätený sv. Františkovi Assiskému. Tento však odstránili v tom roku, keď bola do kostola dodaná nová kazateľnica. Obidva malé oltáre boli postavené v roku 1671 obetavosťou pána Ondreja Ujfalussyho a jeho manželky Evy Karolyovej. Hlavný oltár bol obrovských rozmerov, ale pre hroziace nebezpečenstvo bol odložený a postavený jednoduchším spôsobom. Malý oltár bola pozlátená maľba na dreve.
Pastofórium, kde kedysi uchovávali Sviatosť Oltárnu, je v stene múra na strane, kde sa vchádza do sakristie. Krásna kamenná ružica, ktorá ho zdobila bola zničená, keď bol kostol v roku 1947 elektrifikovaný. Elektrina začala svietiť začiatkom roku 1948. Kostol má vzácny kalich s erbom, darovaný kostolu Alojzom Divékym a Ľudvikou Blaškovičovou asi roku 1829.Kostol mal aj kalich od kardinála Alexandra Rudnaya, ktorý sa však počas opravy v roku 1948 stratil. Sakristia je z pevného materiálu a je obnovená. Fresky v kostole neboli zistené, ale vo svätyni za hlavným oltárom bola stena omietnutá červenkastou farbou. Na povale sa zachovala slabo viditeľná kresba. Je to obraz Panny Márie. V roku 1911 bolo vymenené zariadenie kostola. Nič zo starého hlavného oltára, bočných oltárov a kazateľnice sa nezachovalo. Pán farár Szélessy dal vyhotoviť nový neoklasicistický hlavný oltár, dva bočné oltáre a kazateľnicu stolárskym majstrom do Novák. Toto zariadenie je v kostole aj dnes. Na hlavnom oltári je umiestnený obraz Všetkých svätých a po bokoch obrazu sú sadrové sochy sv. Alojza a sv. Terézie Ježiškovej. V hornej časti oltára je plastika Najsvätejšej Trojice. Na dverách do bohostánku je plastika modliaceho sa Krista v Gecemanskej záhrade. Na ľavej strane je v okrúhlom venci plastika Obetovanie Izáka a na pravej strane Melchizedech s obetnými darmi chlebom a vínom. Na obetnom stole a ambone sú sochy sv. evanjelistov, ktoré sa zachovali zo zbúraného kostola v Besnákovej Vsi. Na pravej strane v sanktuáriu sú umiestnené tri sochy starozákonných prorokov taktiež z kostola v Besnákovej Vsi. Bočné oltáre sú zasvätené na pravej strane Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie so sochami sv. Františka Xaverského a sv. Jozefa, zakúpený v roku 1936.V tom istom roku boli na žiadosť farára Šmoltáka aj posvätené. Na ľavej strane je oltár Panny Márie Škapuliarskej a sú tu umiestnené sochy svätého Petra a Pavla. Pred vstupom do sanktuária sú umiestnené sochy Božského srdca Ježišovho a Srdca Panny Márie. Pod chórom na ľavej strane je socha sv. Antona Paduánskeho a pri vchode je socha Sedembolestnej Panny Márie. Krížová cesta bola pre kostol zakúpená v päťdesiatych rokoch. Stará krížová cesta bola prenesená do filiálneho kostola v Diviackej Novej Vsi. Oltáre, sochy, krížová cesta boli v roku 1997 obnovené a zreštaurované.
Opravy a rekonštrukcie
Kostol bol vo svojej histórii viackrát opravovaný. Bolo to v rokoch 1774, 1783,. 1826. V roku 1936 bol kostol pod odborným vedením Ing. arch. Václava Mencla opravený, najmä jeho západné priečelie. Veže boli zbavené vakovky a kvádrové stavisko bolo vyšpárované. Pritom boli vymenené i barokové kryty obidvoch veží. Ďalšie opravy boli v roku 1942, kedy boli postavené schody do kostola o kamenný ochranný múr okolo kostola. V roku 1950 sa opravoval vnútrajšok kostola, najmä pukliny na chóre. Opravy v roku 1963 boli vykonané na vonkajších stenách kostola a vymaľovanie vnútrajška kostola. V prvej polovici sedemdesiatych rokov bol kostol nanovo pokrytý šindľom, vymenená stará kamenná podlaha a opravený vonkajší vzhľad kostola. V roku 1996 bola urobená rekonštrukcia elektrického vedenia, tiež dodané nové osvetlenie kostola a kostol bol vymaľovaný. Okolo kostola bola položená nová zámkova dlažba. V roku 1998 boli zakúpené nové dubové lavice. V roku 1999 bolo upravene okolie kostola. Okolo kostola bol vybudovaný okrasný park. Novovybudovaný park sa však nedotkol troch storočných líp, ktoré rastú v blízkosti kostola a fary.